Press "Enter" to skip to content

Aká bola FIIT a aká by mala byť

Tento príspevok vytvoril študent Dávid Kubík v internom diskusnom fóre Askalot a s jeho súhlasom ho zverejňujeme. V článku sme zvýraznili niektoré úseky.

Na úvod chcem povedať, že cieľom tohto príspevku nie je útok na nikoho, ale je myslený ako výzva, možno skôr až prosba, na všetkých pedagógov pôsobiacich na FIIT. Som študentom 2. ročníka Ing. stupňa a na FIIT som práve piaty rok. Schválne tento príspevok nepíšem anonymne, lebo v ňom prezentujem moje vnímanie FIIT, akú som zažil a akú by som chcel, aby zažili aj študenti, ktorí prídu po nás.

„Donedávna som na otázky, čo mi dala FIIT odpovedal vždy jasne – veľmi kvalitné vzdelanie.“

Keď sa spätne pozriem na tie roky na FIIT, vidím, že FIIT nám dala veľmi kvalitné vzdelanie – najviac som si to uvedomil asi na pohovoroch, či už v pozícii kandidáta o prácu alebo ako interviewer, keď som mohol následne vidieť úroveň vedomostí kandidátov z iných fakúlt. Ale o tom všetci vieme, veď preto sme si túto školu vybrali, aby sme získali to najkvalitnejšie vzdelanie v oblasti IT na Slovensku. Donedávna som na otázky, čo mi dala FIIT odpovedal vždy jasne – veľmi kvalitné vzdelanie. Včera som dostal túto otázku opäť, s tým, že mám vypichnúť tú najpodstatnejšiu vec. Zamyslel som sa dlhšie než zvyčajne a odpovedal som: „Tá škola zo mňa spravila lepšieho človeka.“.

Pedagógovia, ktorých som mal tú česť spoznať na našej Alma Mater nám popri prednášaní učiva častokrát vtesávali morálne hodnoty a dokázali to vrámci pár minút, ktoré obetovali z prednášky. Vychovali nás svojim vlastným správaním, pretože sami sú chodiacimi morálnymi autoritami (dovolím si to tvrdiť o drvivej väčšine pedagógov na FIIT). A taktiež apelovaním na nás, študentov, aby sme mali v sebe veľký kus akademickej cti. Z môjho skromného pozorovania si dovolím povedať, že sa im to podarilo.

Keď počúvam od známych z iných fakúlt, akým rôznym štýlom tam podvádzajú a ako je to tam aj častokrát tolerované, spomeniem si na obdobie základnej a strednej školy. Náš „Jánošíkovský“ syndróm alebo možno syndróm z čias komunizmu „kto nekradne, okráda svoju rodinu“ je v nás veľmi silno zakorenený, no napriek tomu, na FIIT som videl niečo nezvyčajné a musím povedať, že až čarovné.

„FIIT je ten posledný ostrovček útopie, kde morálka a česť ešte niečo znamenajú.“

Prvé také silné prebudenie prišlo, keď som videl, ako jeden z mojich spolužiakov prišiel medzi skupinku študentov po skúške a pochválil sa im, že to „celé opísal“. Tradičná reakcia na iných školách je, že takémuto jedincovi sa dajú pomyselné víťazné vence okolo krku, a veľký kus uznania za to, že úspešne obabral systém – je to predsa správny Slovák! Ale tu? Na FIIT? Prvá veta, ktorá nasledovala bola: „A to si na seba teraz akože hrdý?“ a následne sa mu všetci tí ľudia otočili chrbtom a viac sa s nim nebavili. A ja, v nemom úžase som sa prichytil pri tom, že mne samému sa vyčaril úsmev spokojnosti na tvári.

„Zmenila nás. Vychovala nás. Podarilo sa jej to.“ – prebleslo mi mysľou a vrátila sa mi dávno stratená nádej v ľudstvo, v našu spoločnosť.

Mohol by som tu uviesť viacero ďalších príkladov, ako keď na jednej skúške musel dozor odísť z miestnosti a napriek tomu v tej už poloprázdnej Aule (bolo to už po OSkách, predsa len) videl asi iba jedného študenta, ktorý posúval svoj test kolegovi a rozprávali sa. Keď sa niečo podobné stalo na základnej škole, viedlo to k hromadnému podvádzaniu v triede, ale tu nie. Nie je potrebné uvádzať všetky podobné zážitky (aj tak je tento príspevok už príliš dlhý) na to, aby som povedal, čo pre mňa FIIT znamená.

„Nedovoľte mocenským bojom pošlapať morálne a etické hodnoty, na ktorých stojí.“

FIIT je ten posledný ostrovček útopie, kde morálka a česť ešte niečo znamenajú. Miesto, ktoré študenti navštevujú primárne kvôli vedomostiam a nie len kvôli tomu, aby mali nejaký titul pred menom, poprípade za menom. Miesto, kde si študenti navzájom pomáhajú nezištne a nie za peňažné odmeny. Miesto, kde sa titul nedá kúpiť. Miesto, kde sa apeluje na národné cítenie, aby študenti po absolvovaní pomáhali budovať našu republiku a nie cudziu, niekde v zahraničí.

A ja Vás všetkých z celého srdca prosím, nezabíjajte nám ju. Nedovoľte mocenským bojom pošlapať morálne a etické hodnoty, na ktorých stojí. Svet je lepším miesto vďaka nej. Ja sám som lepším človekom, vďaka nej. A za to Vám všetkým veľmi ĎAKUJEM.