Press "Enter" to skip to content

Vedenie fakulty si zaplatilo PR článok, v ktorom verejne uráža svojich zamestnancov a študentov a hovorí o tom, že dekan ide robiť čistky

Zdroj FOTO: SITA/Branislav Bibel

Včerajší článok zamestnancov o vyvracaní poloprávd nás inšpiroval pozrieť sa na najnovší PR počin fakulty. Podľa našich informácií si fakulta zaplatila a napísala článok v hodnote takmer 500€. Čo je však vážnejšie, obsahuje útoky priamo na zamestnancov a študentov.

Na portáli Webnoviny sa včera objavil platený článok fakulty. Informáciu o tom, že ide o platený článok, nám prezradili viaceré nezávislé zdroje. Podľa našich informácií stál fakultu článok 499€, navyše je zrejmé, že si ho celý fakulta aj napísala (za obsah nezodpovedá agentúra SITA ani portál Webnoviny).

Článok obsahuje množstvo neprávd a poloprávd. Takáto rétorika zo strany vedenia nás už ani nemôže prekvapiť, napriek tomu sme článok zanalyzovali a snažili sa objasniť viaceré zavádzania.

Útočenie na zamestnancov s 10-percentným úväzkom je takmer nemiestne. Mnohí zamestnanci s týmto úväzkom pritom dosahujú výrazne lepšie výskumné výsledky na fakulte ako samotní členovia vedenia (a to aj napriek tomu, že majú členovia vedenia vyššie akademické tituly).“

Prvý rozpor, na ktorý narážame už v úvode článku, je situácia týkajúca sa volieb dekana. Tam nachádzame konštatovanie, že “v bežných firmách či organizáciách príbeh skončil a zvolený šéf by sa v stanovenom termíne ujal svojich povinností. Bodka.”. Problém však je, že fakulta nie je firma. Tento hlboký omyl, ktorý sa opakuje, iba podčiarkuje, prečo súčasný dekan FIIT STU nedokáže riadiť akademickú inštitúciu.

“Dekanova opozícia v senáte výsledok neuniesla a jeho predseda už šesť dní po voľbách zvolal nové zasadnutie v snahe zvrátiť platný výsledok riadnych volieb. Na to zareagovali návrhom na zmenu stanov tí, čo za dekana hlasovali, ale v reakcii na to sa zase štyria opozičníci vzdali svojich funkcií. Senát tým znefunkčnili, keďže počet jeho členov klesol pod zákonom stanovenú hranicu. Senát je nefunkčný doteraz.”

Tu by sme radi doplnili, že k znefunkčneniu došlo z toho dôvodu, že sa zástancovia novozvoleného dekana snažili presadiť veľmi zásadné zmeny v stanovách Akademického senátu, pričom jeden z návrhov bol dokonca v rozpore so zákonom (snaha o neverejné zasadnutie). Snaha o zvrátenie výsledku volieb je konšpirácia: senát bol zvolaný z dôvodu vyjadrenia nedôvery akademickej obce samotným senátorom.

Podľa vedenia je nespokojných študentov 160. Reálne však ide o takmer dvaapolnásobne vyššie číslo, a to v súčasnosti viac ako 385 študentov.“

“Nespokojenci prešli do frontálneho protiútoku a začala veľká mediálna ofenzíva. Ako to už býva, krikľúňom sa dostalo oveľa viac priestoru ako brániacej sa strane, dokonca ani renomované médiá sa novému dekanovi neunúvali poskytnúť priestor na odpoveď či vysvetlenie.”

Výraz krikľúň s radosťou používal začiatkom roka jeden z členov vedenia na označenie študentov fakulty, ktorí sa ozývali negatívne voči vedeniu (na internom diskusnom portáli). V tomto odseku opäť narážame na nepravdivé tvrdenia, keďže podľa našich informácií dostal dekan priestoru v médiách viac než dosť.

Je teda takmer 400 nespokojných študentov a viac než polovica pedagógov s významnými výsledkami len banda krikľúňov?“

Do médií sa celá kauza dostala až viac ako pol roka po voľbe dekana a síce po tom, čo dekan podľa nášho názoru účelovo prijal na fakultu 18 ľudí (v snahe ovplyvniť výsledok volieb do senátu) a po tom, čo pochybne vyhodil profesorku Bielikovú.

“Necelá tretina učiteľov sa rozhodla vstúpiť do štrajku, 160 študentov z 1200 spísalo výzvu na vyhlásenie nových volieb. Úporných nespokojencov tak zjavne nie je až tak veľa, jeden z najaktívnejších členov štrajkového výboru mal na fakulte dokonca len 10-percentný úväzok. O to viac je ich však počuť.”

Podľa článku je nespokojných študentov 160. Reálne však ide o takmer dvaapolnásobne vyššie číslo, a to v súčasnosti viac ako 385 študentov (to je približne 32% študentov celej fakulty).

Útočenie na zamestnancov s 10-percentným úväzkom je podľa nás nemiestne. Mnohí zamestnanci s týmto úväzkom pritom dosahujú výrazne lepšie výskumné výsledky na fakulte ako samotní členovia vedenia (a to aj napriek tomu, že majú členovia vedenia vyššie akademické tituly).

“Štrajkujúcim navyše doplo, že im vlastne končia zmluvy a ich predĺženie musí podpísať, čuduj sa svete, nový dekan. Ten ale na rovinu vyhlásil, že s niektorými zamestnancami si ďalšiu spoluprácu nevie predstaviť. Tomu sa asi nemožno čudovať.”

V tomto odstavci sa dekan verejne priznáva, že chce obísť inštitút výberového konania a vyberať si zamestnancov podľa toho, ako sú naklonení súčasnému vedeniu.

“Nový dekan nastúpil do funkcie, predchádzajúca dekanka odišla, prišli noví ľudia, k slovu sa dostala aj advokátska kancelária a rokovalo sa so spolupracujúcimi firmami.”

Predchádzajúca dekanka neodišla, ale nový dekan ju vyhodil mesiac po nastúpení do funkcie – stačilo k tomu anonymné obvinenie a jeho analýza od dekanovi spriaznenej advokátskej kancelárie. A to v čase, keď kandidovala vo voľbách do Akademického senátu FIIT STU. V článku je zamlčaný fakt, že Útvar hlavného kontrolóra (ktorý mal podnet po správnosti preverovať) počas vyšetrovania pochybenie nenašiel

Za zmienku tiež stojí, že rokovanie so spolupracujúcimi firmami nikam neviedlo a o jeho priebehu vedenie informovalo pomerne zavádzajúco. Niektoré spoločnosti prerušili ďalšiu spoluprácu s fakultou pre kroky vedenia a následné poškodenie dobrého mena fakulty.

“Za zdanlivo komplikovaným prípadom sa v skutočnosti skrýva rivalita medzi dvoma ústavmi, ktoré sú súčasťou fakulty. „Ústavy musia koexistovať spoločne a mali by fungovať tak, aby sa dopĺňali,” vysvetľuje Kotuliak.”

Nikdy nešlo o rivalitu medzi dvoma ústavmi, hoci to dekan tak rád všade podsúva. Medzi ohrozenými učiteľmi sú zamestnanci z oboch ústavov. Pripúšťame, že toto je možno dekanova predstava o “koexistencii”: spoločne, avšak mimo fakulty.

„Na mnohých fakultách bol zvolený dekan, s ktorým mala časť akademickej obce problémy. Ale mal svoje štyri roky funkčného obdobia, mohol sa ukázať. Ak neuspel, viac ho nezvolili. Naozaj si nepamätám na žiadny prípad, kedy by opozícia šesť dní po voľbách zhodila senát,“ vysvetľuje prof. Peciar.

Problém vidíme najmä v tom, že dekan sa “ukazuje” už pol roka a stále pribúda viac a viac nespokojných študentov i zamestnancov. Času mal už dosť a podľa nás svoju tvár už dávno demaskoval. Na to nepotrebujeme 4 roky a za jeho doterajším konaním nemôžeme urobiť hrubú čiaru.

Okrem toho sa nemôžeme stotožniť s tým, že ak bol niekto raz zvolený, no jeho kroky sú neakceptovateľné, nie je možné s tým nič robiť až do najbližších volieb.

“Pod vedením nového dekana pritom výučba v čase korony v podstate bezproblémovo prešla do online priestoru, bežia prednášky, cvičenia, pripravujú sa bezkontaktné skúšky, štátnice aj prijímačky.”

S týmto si dovolíme veľmi významne nesúhlasiť, problémov totiž študenti zaznamenali viac než dosť. Pripomíname, že náš dotazník bol úplne odignorovaný vedením fakulty a do dnešného dňa sme nedostali k nemu žiadnu reakciu.
Je teda takmer 400 nespokojných študentov a viac než polovica pedagógov s významnými výsledkami len banda krikľúňov?